Ako upozornila, v chránených územiach od tretieho stupňa ochrany,
napríklad v národnom parku, prírodnej rezervácii či prírodnej pamiatke
je zakázané zbierať akékoľvek aj nechránené rastliny a ich plody.
„Ak niekto podľa trestného zákona, čo aj z nedbanlivosti, v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny
vo väčšom rozsahu (od 2600 eur) poškodí, zničí, vytrhne, vykope alebo
nazbiera chránenú rastlinu alebo poškodí, alebo zničí jej biotop,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky,“ skonštatovala Gubková
Mihaliková. Dvojročné väzenie tak hrozí napríklad v prípade, ak by sa
niekto rozhodol, že si do svojej záhrady presadí sedem poniklecov
veľkokvetých, keďže spoločenská hodnota jedného je v tomto prípade 400
eur.
Ak niekto získa chránenú rastlinu pre seba, alebo ju obstará pre niekoho
iného - drží, pestuje, spracúva, dováža alebo vyváža chránené rastliny
alebo s nimi obchoduje, alebo ich inak scudzí, môžu ho potrestať
odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Trestná sadzba sa môže
zvýšiť až na päť rokov odňatia slobody, napríklad v prípadoch spáchanej
škody značného rozsahu (nad 26.000 eur), alebo ak už bol niekto za taký
čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch postihnutý alebo odsúdený.
„Až na osem rokov odňatia slobody môže byť páchateľ odsúdený
napríklad ak spácha škodu veľkého rozsahu (nad 133. 000 eur) alebo je
členom nebezpečného zoskupenia. Na to stačí zničiť napríklad populáciu
ponikleca veľkokvetého v počte 333 kusov,“ upozornila botanička.
Zoznam chránených rastlín možno nájsť vo vyhláške č. 170/2021
Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR. Ako vysvetlila botanička, vo
vyhláške je uvedená aj spoločenská hodnota rastlín. "Ide o sumu
peňazí, ktorá je odvodená práve od stupňa ohrozenia jednotlivých druhov
rastlín uvedenom v červených zoznamoch. Spoločenská hodnota chránených
rastlín sa zvýši až trojnásobne, ak ide o rastliny, ktoré sa vyskytujú v
chránenom území s druhým až piatym stupňom ochrany,“ priblížila.